Definícia IBS
Syndróm dráždivého čreva, z angl. irritable bowell syndrom (IBS), je časté chronické ochorenie hrubého čreva prejavujúce sa bolesťou brucha asociovanou s hnačkou alebo zápchou alebo oboma. I keď toto ochorenie nie je život ohrozujúce, svojimi symptómami môže výrazne ovplyvňovať kvalitu života a to najmä ak je zanedbávané. Správnou životosprávou a liečbou sa však aj toto ochorenie dá držať pod kontrolou.
Symptómy IBS
Symptómy nie sú u každého pacienta rovnaké, najčastejšie to však sú:
- bolesť a kŕče brucha, zhoršujúce sa po jedle
- hnačka
- zápcha
- hnačka striedajúca sa so zápchou
- plynatosť a nafukovanie
- hlien v stolici
Okrem symptómov tráviaceho systému sú časté aj bolesti hlavy, chrbta, svalov, chronická únava a nespavosť a psychické poruchy ako je depresia alebo úzkosť.
Príčina
Príčina ochorenia stále nie je presne známa, viacero vedeckých štúdií však dokazuje, že hlavnú úlohu pri vzniku IBS zohráva porucha osi črevo-mozog. Ide o vzájomné prepojenie centrálneho nervového systému, čriev a črevnej mikrobioty, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú. Spojitosť IBS s touto osou dokazuje aj fakt, že ochorenie je často sprevádzané psychickými poruchami a býva spúšťané stresom. Na vzniku IBS sa teda môže podieľať:
Infekcia
Podľa niektorých štúdií môže byť až 36% prípadov IBS zapríčinených črevnou infekciou. Takéto infekcie môžu spôsobiť pretrvávajúci mierny zápal a pozmenenú imunitnú odpoveď, ktorá sa môže prejaviť pozmenenou črevnou priepustnosťou a motilitou (pohyblivosťou) spôsobujúcou hnačku alebo zápchu. Dokázaná bola tiež spojitosť IBS s bakteriálnym prerastaním tenkého čreva (SIBO), ktoré je časté u pacientov s IBS.
Nervový systém
Abnormality v nervovom prepojení mozgu a čreva môžu u niekoho spôsobovať zvýšenú citlivosť na bežné pohyby v čreve, ktoré sa prejavia rôzne intenzívnou bolesťou.
Črevná dysbióza
Črevné baktérie ovplyvňujú správnu funkciu čriev, podieľajú sa na regulácii imunitnej odpovede, trávenie niektorých zložiek potravy a do určitej miery ovplyvňujú aj pohyblivosť čriev. Výrazná zmena v bakteriálnom osídlení čreva, tzv. črevná dysbióza, bola dokázaná aj u pacientov s IBS. Vplyv dysbiózy na IBS bol skúmaný v štúdii, kde bola transplantovaná fekálna mikrobiota z pacientov s IBS do bezmikróbnych potkanov. U týchto potkanov sa vyvinula precitlivenosť na črevné pohyby, typická pre IBS.
Spúšťače
IBS patrí medzi ochorenia, pre ktoré sú charakteristické obdobia remisií, kedy sa ochorenie prejavuje menej alebo vôbec a relapsov, kedy sú symptómy najintenzívnejšie. Remisiu môžete dosiahnuť správnou životosprávou a vyhýbaním sa takzvaným spúšťačom, ktoré môže ústiť do relapsov. Medzi hlavné spúšťače patrí:
Stres – môže výrazne ovplyvňovať os črevo-mozog, keďže sa mu nikdy nedá úplne vyhnúť, je to asi najčastejší spúšťač tohto ochorenia.
Lieky – niektoré antidepresíva, antibiotiká alebo lieky s obsahom sorbitolu (napr. niektoré sirupy proti kašľu) môžu zhoršovať hnačku alebo zápchu pri IBS.
Hormóny – ženy trpia IBS častejšie ako muži, môžu za to pravdepodobne hormonálne zmeny, ku ktorým dochádza v priebehu menštruačného cyklu. U väčšiny žien sa prejavy ochorenia zhoršujú v období okolo menštruácie.
Potraviny – keďže IBS je hlavne ochorenie tráviaceho systému, náš jedálniček je jednoznačne najkľúčovejší pre držanie IBS pod kontrolou. O správnej diéte si povieme v ďalšom článku.
Diagnostika
Správna diagnostika IBS môže byť niekedy náročná. Symptómy ako časté bolesti brucha, hnačka alebo zápcha bývajú spôsobené aj inými ochoreniami alebo jednoducho len zlým stravovaním. Pri diagnóze IBS lekár najprv zohľadňuje charakteristické symptómy ochorenia, ktoré sa vyskytujú u každého pacienta: bolesť brucha alebo diskomfort, ktorý sa zlepšuje po defekácii alebo je asociovaný so zmenenou črevnou pohyblivosťou alebo formou stolice. Sprievodné symptómy ako nafukovanie, prítomnosť hlienu v stolici, bolesti svalov alebo úzkosť môžu podporiť stanovenie diagnózy. Pre vylúčenie podozrenia iného ochorenia môže lekár zvoliť viaceré vyšetrenia:
- vyšetrenie stolice – pre vylúčenie infekčného ochorenia
- testy pre vylúčenie laktózovej intolerancie
- endoskopia/kolonoskopia a biopsia – vylúčenie peptických vredov, zápalových ochorení čreva alebo nádorov
- ultrazvukové vyšetrenie – vylúčenie žlčových kameňov
- krvné vyšetrenie – vylúčenie celiakie (pacienti s celiakiou majú v sére charakteristické protilátky)
