Uvedomujete si, že s jednými z prvých obyvateľov našej Zeme žijete dodnes a to v užšom kontakte, než si dokážete predstaviť? Baktérie si dnes budujú mestá aj v našich telách, a to či sa nám to páči alebo nie. A môžeme byť len radi, pretože bez nich by sme mali problém. Bakteriálne zloženie v našich črevách, teda mikrobióm, je často mostom medzi zdravím a rôznymi ochoreniami.
Baktérie boli prvými živými organizmamu na našej planéte
Vyskytli sa tu už pred miliardami rokov a tak, ako sa formovala Zem, tak sa formovali a prispôsobovali aj baktérie. Rôzne druhy baktérií našli svoje útočisko v každom kúte sveta – niektoré našli obľubu v moriach a oceánoch, niektoré v pôde či dokonca vo vzduchu. Veľmi dlhú dobu boli jedinými živými organizmami na našej planéte, boli to však práve baktérie, ktoré počas tejto dlhej doby naštartovali evolúciu a podieľali sa na vzniku mnohobunkového života – života rastlín a živočíchov a teda aj nás, ľudí. Baktérie sa s nami vyvíjajú už tisíce rokov a z tejto vzájomnej spolupráce ťažíme až dodnes.
V súčasnosti však odhadujeme počet druhov baktérií na milión miliónov a je teda pochopiteľné, že nie všetky nám chcú len dobre. Po objavení mikroskopu vedci zistili, že tieto malé stvorenia sú zodpovedné za niektoré infekčné ochorenia, napríklad pneumokokový zápal mozgových blán, ktorý môže končiť smrteľne. Na základe týchto informácií vyhlásili ľudia baktériám vojnu a pomocou antibiotík a dezinfekcie sa ich pokúšali úplne vyhubiť. Počas ďalších rokov sa však vďaka novým výskumom objavili poznatky o tom, že naše telo obývajú vo veľkom počte a pestrom druhovom zastúpení aj „dobré” baktérie. Vedomosti o tom, ako veľmi sú pre nás tieto baktérie dôležité a aké širokosiahle následky môže mať zmena v ich existencii pre naše zdravie, opäť zmenili pohľad vedy na baktérie okolo nás – a hlavne v nás.
Kde všade môžeme baktérie v našom tele nájsť?
Baktérie sú síce voľným okom neviditeľné, keby sme však zobrali mikroskop a bližšie sa pozreli na ľudské telo, našli by sme ich v každom záhybe pokožky, pod každým jedným vlasom, v podpaží, na sliznici nosa a vo veľmi významnej miere aj vo vagíne. A ak by sme sa pozreli do vnútra ľudského organizmu, už v ústach by sme našli obrovské kolónie, zopár sa ich nachádza aj v pažeráku, jeden druh je dokonca schopný prežiť v kyslom prostredí žalúdka a početné skupiny sú aj v tenkom čreve. Z tenkého čreva sa dostávame do hrubého – a práve hrubé črevo je hlavným mestom baktérií v ľudskom tele. Nachádza sa tu najpočetnejšia a najrozmanitejšia skupina baktérií, ktoré pokrývajú celé hrubé črevo od jeho začiatku až po konečník.
Naše telo teda tvorí obrovský ekosystém, ktorého najväčšiu časť zaberajú baktérie, no sme domovom aj pre iné organizmy – napríklad kvasinky alebo vírusy. Spoločenstvo týchto mikroorganizmov nazývame mikrobiota (starší názov mikroflóra). Ďalším dôležitým pojmom je mikrobióm – súbor všetkých génov mikroorganizmov v našom tele. Vedci sú schopní štúdiom mikrobiómu rozlíšiť jednotlivé druhy mikroorganizmov a ich funkcií na základe ich genetickej odlišnosti. Toto štúdium odkrýva stále nové poznatky o úlohe a dôležitosti mikroorganizmov v našom tele.
Mikrobióm v našom tele plní mnoho rôznych funkcií
Pre svoju dôležitosť sa niekedy označujú aj ako náš ďalší orgán. Môžu vážiť až 2 kilogramy. Asi najdôležitejšiu úlohu zohrávajú v hrubom čreve – podieľajú sa tu na trávení zložiek potravy, ktoré ľudské telo nie je schopné spracovať a pomáhajú nám teda vyťažiť viac živín z jedla. Okrem trávenia potravy sú schopné aj samostatne tvoriť telu prospešné látky, ako napríklad vitamíny (vitamín K dôležitý pre krvné zrážanie a viacero B vitamínov). Veľmi dôležitou úlohou je aj ich ochranná funkcia – keďže im je v našom tele tak dobre, nechcú sa o neho deliť s inými baktériami. Už len tým, že husto osídľujú naše telo oberajú o miesto patogénne baktérie. Takisto produkujú aj niektoré látky, ktoré sú schopné zastaviť rast alebo dokonca zabiť týchto nevítaných hostí.
Najnovšie štúdie však naznačujú ešte aj ďalšie, dôležitejšie funkcie nášho mikrobiómu – pravdepodobne sa podieľa na správnom vývoji a funkcii nášho imunitného systému. Toto tvrdenie podporuje aj fakt, že môžeme pozorovať zmeny v bakteriálnom zložení – tzv. dysbiózu, u pacientov trpiacich niektorými ochoreniami imunitného systému ako je napr. Crohnova choroba a ulcerózna kolitída. V posledných rokoch stále pribúdajú ďalšie vedecké výskumy naznačujúce spojitosť dysbiózy so vznikom aj niektorých iných ochorení a symptómov:
- Zvýšená náchylnosť na infekčné ochorenia
- Hnačky
- Syndróm dráždivého čreva
- Rôzne druhy alergií a potravinových intolerancií
- Obezita
- Cukrovka 2. typu
- Niektoré ochorenia pečeneA iné
Najnovšie vedci objavili aj určitú spojitosť črevných baktérií s nervovým systémom. Ich narušenie by tak mohlo súvisieť so zmenami nálady, so vznikom depresií, úzkosti a možno aj niektorých neurodegeneratívnych ochorení, ako je Parkinsonova choroba. Tento výskum sa však v súčasnosti ešte len rozbieha a ako je to naozaj sa možno dozvieme až o niekoľko rokov.
Autor: Mgr. Boris Dudik
absolvent Farmaceuticekj fakulty Univerzity Komenského, aktuálne študent doktorandského štúdia
