Takmer desať percent dospelých ľudí v Spojených štátoch amerických si každoročne prejde istou formou poruchy nálady1. Ženy majú v porovnaní s mužmi až dvojnásobne vyššie riziko vzniku depresívnej epizódy2. Aké faktory vplývajú na vznik depresie? Genetika, stav imunitného systému, endokrinný systém alebo vplyvy vonkajšieho prostredia ako napríklad rozchod s partnerom, resp. partnerkou. Asi málokto by však predpokladal, že aj naše črevá majú značný vplyv na to, ako sa cítime.
Medzi tráviacim traktom a mozgom existuje obojsmerné spojenie, ktorým črevo a mozog komunikujú. Ide o tzv. gut-brain axis, ktorý niektorí vedci dokonca nazývajú naším druhým mozgom4. Je teda prirodzené, že črevný mikrobióm nachádzajúci sa v blízkosti črevných nervových buniek môže vplývať nielen na naše trávenie, ale aj na to, ako sa cítime. Komunikácia mikrobiómu s naším mozgom môže vysvetliť napríklad depresie vzniknuté po užívaní niektorých druhov antibiotík, ktoré narušujú fyziologické zloženie črevnej mikroflóry5. Taktiež môže tento jav do určitej miery objasniť poruchy nálad u ľudí so syndrómom dráždivého tračníka5.
Čo je serotonín?
Serotonín – tzv. hormón šťastia – je molekula odvodená od aminokyseliny tryptofánu a uplatňuje sa v patogenéze, inak povedané v mechanizme vzniku depresie. Nedostatok serotonínu môže u predisponovaných ľudí podporiť vznik depresívnej epizódy. Až 90-percent serotonínu je pritom tvoreného v tráviacom trakte. Črevné baktérie sú okrem serotonínu schopné produkovať aj iné molekuly, ako napríklad dopamín, noradrenalín, acetylcholín a GABA, od ktorých sa tiež odvíja, ako sa cítime, či sme schopní koncentrovať sa, alebo pociťujeme úzkosť.
Vedci Tillisch a kolektív skúmali, či má štvortýždňová konzumácia fermentovaných produktov a probiotík pôsobiacich v črevách vplyv na mozgovú aktivitu zdravých žien pomocou magnetickej rezonancie. Zo štúdie vyplynulo, že u žien konzumujúcich tieto produkty bola zaznamenaná pri vykonávaní zadanej úlohy – zapájajúcej časti mozgu zodpovedné za emocionálnu odpoveď – nižšia odozva, ako ženy, ktoré ich v tomto období nekonzumovali. Z toho vyplýva, že ženy konzumujúce fermentované produkty a probiotiká mali „pokojnejšie mozgy” a druhá skupina zaznamenala na magnetickej rezonancii hyperaktivitu rovnakých oblastí mozgu. Zadaná úloha bola pritom rovnaká pre obe skupiny žien.
Konzumácia dobrých baktérií, medzi ktoré patrí aj rod Lactobacillus, pomáha udržiavať rovnováhu vyššie spomenutých chemických látok, a tým pozitívne vplýva aj na našu náladu.
Nie je však konzumácia ako konzumácia. Na to, aby mohli baktérie priaznivo vplývať na náš organizmus a tým pádom aj na náš mozog, sa najprv musia bezpečne a v dostatočnom množstve dostať na miesto svojho pôsobenia. Podľa štúdie (Fredua-Agyeman, Gaisford 2015) je Symprove najbezpečnejším „dopravným” prostriedkom pre živé baktérie spomedzi testovaných probiotík vďaka svojmu unikátnemu procesu výroby. Symprove obsahuje 10*109 životaschopných baktérií na 70ml (1 dávka), čím spĺňa podmienku minimálnej koncentrácie baktérií potrebnej na prospešný efekt v organizme. Medzi baktérie obsiahnuté v produkte Symprove patria kmene: Lactobacillus rhamnosus, Lactobacillus plantarum , Lactobacillus acidophilus a Enterococcus faecium.
Rýchlosť, akou veda o črevnom mikrobióme napreduje, prináša množstvo otáznikov, ale aj nádeje. Možno sa v budúcnosti budú namiesto antidepresív liečiť poruchy nálad probiotikami. V tomto momente a s informáciami, ktoré sú o tejto problematike známe, by takáto terapia samá o sebe nebola dostatočná. Štúdie spomenuté v tomto blogu však naznačujú, že starostlivosťou o črevný mikrobióm možno zlepšiť mentálne zdravie, kognitívne funkcie a celkovo si zlepšiť kvalitu života.
Literatúra:
1Harvard Medical School, 2007. National Comorbidity Survey (NCS). (2017, August 21). Retrieved from https://www.hcp.med.harvard.edu/ncs/index.php. Data Table 2: 12-month prevalence DSM-IV/WMH-CIDI disorders by sex and cohort.
3Driessen E, Hollon SD. Cognitive behavioral therapy for mood disorders: efficacy, moderators and mediators. Psychiatr Clin North Am. 2010 Sep;33(3):537-55. doi: 10.1016/j.psc.2010.04.005. PMID: 20599132; PMCID: PMC2933381.
4https://www.symprove.sk/crevny-mikrobiom-nas-druhy-mozog/
5Hao WZ, Li XJ, Zhang PW, Chen JX. A review of antibiotics, depression, and the gut microbiome. Psychiatry Res. 2020 Feb;284:112691. doi: 10.1016/j.psychres.2019.112691. Epub 2019 Nov 14. PMID: 31791704.
5Whitehead WE, Palsson O, Jones KR. Systematic review of the comorbidity of irritable bowel syndrome with other disorders: what are the causes and implications? (2002). Gastroenterology, 122: 1140–1156.
6Tillisch, K., Labus, J., Kilpatrick, L., Jiang, Z., Stains, J., Ebrat, B., … Mayer, E. A. (2013). Consumption of fermented milk product with probiotic modulates brain activity. Gastroenterology, 144(7), 1394–1401.e14014. doi:10.1053/j.gastro.2013.02.043
7Gut Bacteria Can Influence Your Mood, Thoughts, and Brain.” Psychology Today, Sussex Publishers, www.psychologytoday.com/us/blog/neuroscience-in-everyday-life/201908/gut-bacteria-can-influence-your-mood-thoughts-and-brain.
