Príslovie „Láska ide cez žalúdok“ pozná väčšina z nás. Naše staré mamy v minulosti lákali nápadníkov na výbornú kuchyňu a chutné pokrmy a hoci odvtedy sa zmenili pomery v spoločnosti aj romantické trendy, odborné štúdie ukazujú, že v tejto fráze je minimálne kúsok pravdy. Naše trávenie totiž produkuje mnohé hormóny, ktoré okrem iného súvisia aj s príjemnými pocitmi súvisiacimi s láskou, a komunikuje s mozgom prostredníctvom komplexnej nervovej sústavy. Ak vám teda niekto dobre navarí, vaše trávenie môže dať signál, že sa cítite šťastní.
Črevá ovplyvňujú aj naše správanie
Láska je zmes biochemických procesov, ktoré prebiehajú v nervovom systéme. Príjemný pocit vzájomnej náklonnosti, príťažlivosti a sympatií vyvolávajú pudy, pachy, hormóny a vyplavené nerurotransmitery, ktoré začnú ovplyvňovať naše správanie.
Črevá obsahujú obrovské množstvo neurónov a komunikujú s mozgom prostredníctvom obojstranných dráh, čo predstavuje základ pre prenos signálov z mozgu do čreva a naopak. Tento proces je náročný, s mnohými kruhovými cyklami, odbočkami a spätnými väzbami, no výskumníci dospeli k záveru, že črevná mikroflóra hrá dôležitú úlohu a v kognitívnych funkciách a základných vzorcoch správania. Mnohí autori dnes skúmajú súvislosti v tejto osi črevná mikroflóra – mozog.
Môžeme si predstaviť, že v našom tele máme dva mozgy. Jeden uložený v lebke, a ten druhý v našich črevách.
Zamilovaný človek – rozličnejšie baktérie
Známy psychiater Jie-Yu Chuang publikoval článok, v ktorom opisuje súvislosť romantického vzťahu, ktorý prináša radosť, so zvýšením diverzity črevnej mikroflóry a zdravotnými benefitmi. Naopak znížená diverzita mikroflóry súvisí s obezitou, kardiovaskulárnymi ochoreniami či cukrovkou 2. typu.
Vzájomný vzťah medzi črevným mikrobiálnym metabolizmom a duševným zdravím je jednou z najzaujímavejších, no na druhú stranu i jednou z najkontroverznejších tém vo výskume mikrobiómu.
Láska sa spája s hrejivými pocitmi, pokojom, vnútorným šťastím, naplnením a mnohými inými príjemnými prejavmi. Na druhú stranu nedostatok či strata lásky sa nám spája s pocitmi smútku, nenaplnenia, úzkosťou, trápením a neraz stavmi pripomínajúcimi depresiu.
Mnohé z týchto stavov sú spájané so zmenami množstva zlúčenín v našom tele, ako sú oxytocín, estrogén, testosterón, dopamín, noradrenalín, serotonín a podobne.
Trávenie môže ovplyvniť, či sa vám niekto páči
Mnoho štúdií bolo zameraných práve na štúdium účinku probiotík na depresívnu náladu, a i keď stále existuje množstvo neprebádného, čo si zaslúži skúmať, ku dnešnému dňu niekoľko metaanalýz podporuje používanie probiotík na zlepšenie nálady.
Z výskumov vieme, že črevné baktérie hrajú dôležitú úlohu pri trávení potravy, imunitnej aktivácii a regulácii gastro-endokrinných signálnych dráh. Taktiež komunikujú s centrálnym nervovým systémom prostredníctvom produkcie špecifických metabolických zlúčenín ako sú glutamát, kyselina y-aminomaslová, dopamín, norepinefrín, serotonín, histamín atď.
Vlákna blúdivého nervu prenášajú signály z črevnej mikroflóry do mozgu. V reakcii na tieto podnety mozog posiela signály späť do črevných buniek cez opačné vlákna blúdivého nervu a v tele prebiehajú ďalšie procesy. Črevné baktérie majú jedinečnú schopnosť meniť syntézu a degradáciu neurotransmiterov.
Napríklad zo štúdií výskumníčky Helen Fisher vieme, že práve na príťažlivosti sa podieľa vo veľkej miere dopamín, norepinefrín a sérotonín.
Dopamín sa uvoľňuje pri príjemných aktivitách, či už je to šport, úspech alebo dobrá večera, čo môže potvrdzovať pozmenené porekadlo ‚Láska ide cez črevá.‘ Zároveň je zodpovedný za to, že tento príjemný pocit chceme zažiť znova a núti nás tieto príjemné aktivity vyhľadávať.
Zdravší mikrobióm = lepšia nálada. Vyskúšajte Symprove.
Diaľnica mozog – črevá
Ďalšia štúdia – Flámska črevná flóra študovala, ako vlastnosti mikrobiómu korelujú s kvalitou života človeka s depresiou. Štúdia ukázala, že črevné baktérie Faecalibacterium a Coprococcus produkujúce butyrát boli konzistentne spojené s vyššou kvalitou života. Ďalej sa analýzou modulov čreva a mozgu fekálnych metagenómov identifikoval potenciál mikrobiálnej syntézy dopamínového metabolitu kyseliny 3,4-dihydroxyfenyloctovej ako pozitívne korelujúceho s duševnou kvalitou života a poukázala na potenciálnu úlohu mikrobiálnej produkcie kyseliny y-aminomaslovej pri depresii.
Tieto výsledky poskytujú dôkazy o prepojeniach mikrobiómu s duševným zdravím a tiež poukazujú na mnohé otázniky, ktoré stoja za ďalšie bádanie.
Tak ako tieto a mnohé ďalšie štúdie, prebiehajúce výskumy alebo výsledky, ktoré pribudnú v budúcnosti, môžeme povedať, že už naše staré mamy mali čiastočne pravdu, keď vraveli, že láska ide cez žalúdok. Dráhy medzi mozgom a trávením prebiehajú celým tráviacim systémom, náš druhý mozog zodpovedný aj za pocity spojené s láskou sídli v črevách. Zdravá myseľ a zdravé telo idú predsa ruka v ruke k spokojnosti človeka, čím sa zvyšuje aj potenciál na nájdete či prekvitanie lásky.
Zdroje:
- https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0022395615000655?via%3Dihub
- https://pubs.acs.org/doi/10.1021/acs.jafc.5b02404
- https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0160932722000163
- https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8081983/
- https://www.nature.com/articles/s41564-018-0337-x
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21992949/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28239408/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16255001/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/15928068/
