Pojmom zápalové ochorenia čreva (v angličtine Inflammatory bowel disease – IBD) označujeme skupinu chronických ochorení postihujúcich tráviaci trakt, predovšetkým hrubé črevo. Rozlišujeme dve základné ochorenia – Crohnova choroba a ulcerózna kolitída, ktoré sa líšia rozsahom a lokalizáciou postihnutia v tráviacom trakte, obidve však vznikajú prehnanou reakciou imunitného systému.
U koho sa Crohnova choroba a ulcerózna kolitída vyskytujú?
Výskyt týchto ochorení je pomerne častý, na Slovensku niektorou formou trpí približne 13 000 pacientov (v Európe až 3 milióny), pričom počet prípadov každoročne narastá. Postihnutí sú rovnako muži aj ženy, všetky vekové skupiny, no výskyt u detí je čoraz častejší. I keď sa jedná o chronické ochorenia (pretrvávajú celý život), pozorujeme obdobia remisií, kedy sa prejavujú minimálne alebo vôbec a na druhej strane zase obdobia vzplanutí, kedy sú príznaky najvýraznejšie.
Keďže v súčasnosti neexistuje liečba, ktorá by úplne pozastavila tieto ochorenia, snažíme sa dosiahnuť čo najdlhšie obdobia remisií a v prípade vzplanutí tlmiť príznaky symptomatickou liečbou. Pre liečbu je teda najdôležitejšia včasná a správna diagnostika, prispôsobenie liečby pre konkrétneho pacienta a v neposlednom rade prispôsobenie životného štýlu, predovšetkým stravovacích návykov a vyhýbanie sa tak možným spúšťačom ochorenia.
Zápalové ochorenia čriev – aká je príčina ich vzniku?
Presná príčina vzniku týchto ochorení nie je doteraz známa. Viacero výskumov naznačuje zapojenie niekoľkých faktorov, ktoré sa spolupodieľajú na patogenéze IBD – ide najmä o genetickú predispozíciu, pozmenenú imunitnú reakciu čreva a v neposlednom rade o zmeny v zložení črevnej mikrobioty – dysbiózu. U väčšiny pacientov sledujeme výrazné zmeny v bakteriálnom osídlení hrubého čreva, spojené so znížením počtu a aj celkovej diverzity, teda rozmanitosti prítomných bakteriálnych druhov.
Tieto zmeny by mohli prispievať k neprimeraným reakciám imunitného systému čreva a byť tak kľúčové pri vzniku IBD. V súčasnosti je však nutné vykonať ešte veľké množstvo výskumov, ktoré by vysvetlili tieto mechanizmy a napomohli by tak k novým spôsobom liečby týchto ochorení.
Rozdiely medzi Crohnovou chorobou a ulceróznou kolitídou
Lokalizácia – ulcerózna kolitída postihuje konečník a súvislo prechádza do určitej časti alebo do celého hrubého čreva. Crohnova choroba môže postihnúť ktorúkoľvek časť tráviaceho traktu, od úst až po konečník, pričom medzi napadnutými časťami nachádzame aj nepoškodené.
Rozsah zápalu – pri ulceróznej kolitíde je zapálená len sliznica, u pacientov s Crohnovou chorobou sa môže zápal šíriť po celej hrúbke čreva
Rozdielne symptómy – i keď majú obidve ochorenia veľmi podobné príznaky, môžu sa líšiť intenzitou, prípadne častejším výskytom u jednej alebo druhej formy IBD. Príkladom je krv v stolici ktorú nachádzame u pacientov s ulceróznou kolitídou oveľa častejšie, naopak Crohnova choroba je často spojená s bolesťami brucha a takisto väčším výskytom análnych vredov a iných poškodení.
Spoločné príznaky
- Bolesť a kŕče brucha
- Hnačky
- Krv v stolici
- Nevoľnosť
- Znížená chuť do jedla
- Horúčka
- Únava
- Strata hmotnosti
Ak máte pocit, že s vaším trávením už dlhšie nie je niečo v poriadku alebo ak trpíte týmito príznakmi, mali by ste čím skôr vyhľadať lekára. V prípade že sa naozaj jedná o zápalové ochorenie čreva je stanovenie diagnózy prvým krokom k zlepšeniu vášho zdravotného stavu a teda kvality vášho každodenného života.
Diagnostika zápalových ochorení čriev
Presná diagnostika zápalových ochorení čreva je zložitý a niekedy zdĺhavý proces. Príčinou je aj výskyt už spomínaných symptómov, ktoré pozorujeme aj u iných ochorení. Na čo sa pripraviť?
Krvné testy – Zo vzoriek krvi vieme zistiť prítomnosť anémie – stav, kedy sa v krvi vyskytuje nižšie množstvo červených krviniek. Lekár si môže takisto vypýtať vzorku stolice a skúmať možnú prítomnosť krvi. Obidve tieto vyšetrenia slúžia ako dôkaz vnútorného krvácania, ktoré sa môže vyskytovať pri týchto ochoreniach.
Kolonoskopia – Ide o endoskopické vyšetrenie kedy sa cez konečník zavedie sonda s kamerou, pomocou ktorej môže lekár pozorovať známky ochorenia priamo v hrubom čreve. Počas tohto vyšetrenia je možné odobrať vzorku črevného tkaniva (biopsia), ktorá môže byť užitočná pre stanovovanie presnej diagnózy.
Zobrazovacie metódy – Pri neúspechu predošlých vyšetrení a pri závažnejších symptómoch sa pre zistenie miery a lokalizácie prípadného poškodenia používajú zobrazovacie metódy. Medzi tieto metódy patrí röntgenové vyšetrenie, počítačová tomografia (CT) alebo magnetická rezonancia (MRI), ktoré poskytujú detailnejšiu vizualizáciu tkanív ľudského tela.
