Pestré zastúpenie dobrých baktérií v našich črevách je tesne spojené so stavom nášho zdravia. Dysbióza môže byť spájaná s rôznymi zdravotnými problémami, malé narušenie tejto rovnováhy, môže viesť až k závažným ochoreniam. A preto je dôležité sa o svoje baktérie dobre starať. Jedným zo spôsobov pomoci sú probiotiká.
Čo je to dysbióza?
Je dôležité, aby sa naše „dobré“ baktérie, podieľajúce sa na správnom fungovaní mnohých funkcií ľudského organizmu, udržiavali v správnom zastúpení, množstve a pomere. V prípade, že dôjde k zmene zloženia bakteriálneho mikrobiómu, hovoríme o dysbióze. Dysbióza je spájaná s viacerými ochoreniami a symptómami a preto je dôležité, aby sme sa, pokiaľ je to možné, snažili predísť tomuto stavu. Na ktoré nástrahy by sme si mali dať pozor, ak chceme udržať v našich črevách rovnováhu?
Pôrod
Antibiotiká a probiotiká
Ochudobniť ľudské telo o množstvo potrebných baktérií sa dá už pri príchode nového človeka na svet, a to pri pôrode cisárskym rezom. Príroda si sama zariadila spôsob, ako sa k nám dostanú užitočné baktérie, keď sa už pri prechode novorodenca pôrodnými cestami celé jeho telo pokryje tamojšími baktériami, ktoré sa samozrejme dostanú aj do úst a odtiaľ do tráviaceho traktu, ktorý ďalej kolonizujú. Práve tento prvotný kontakt s baktériami matky je teda dôležitý pre vývoj prirodzeného mikrobiómu novorodenca, podľa niektorých štúdií tak môže pôrod cisárskym rezom spôsobiť poruchy vo vývoji imunitného systému, čo môže viesť k vzniku niektorých ochorení spomínaných v predošlom článku. Preto sa odporúča rodiť cisárskym rezom len vtedy, ak je to naozaj nevyhnutné pre zdravie matky alebo dieťaťa.
Ďalším spôsobom negatívneho ovplyvnenia mikrobiómu je časté a nadbytočné užívanie antibiotík. Príchodom antibiotík sme získali obrovskú kontrolu nad bakteriálnym svetom, pomohli nám vyliečiť sa od infekcií, na ktorých následky sa pred ich objavom bežne umieralo. Ak by prestali účinkovať, bola by to pre nás katastrofa. Problémom je však to, že antibiotiká si často nevyberajú a zabíjajú aj naše „dobré” baktérie. Preto je dôležité, aby sa antibiotiká užívali len vtedy, keď je to naozaj potrebné – pri niektorých infekciách si vie totiž niekedy poradiť náš imunitný systém aj sám a pri vírusových infekciách sú antibiotiká úplne zbytočné – nemajú na vírusy totiž žiaden účinok. Nadmerné užívanie antibioík, môže spôsobiť tráviaci problém, menom dysbióza. O tom kedy a ako užívať antibiotiká by mal však rozhodovať lekár a to po dôslednom vyšetrení, po ktorom by vám mal predpísať probiotiká.
Stravovanie
Svojím štýlom stravovania neovplyvňujeme len seba, ale aj naše baktérie. Každý druh baktérií sa v ľudskom tele živí inou zložkou potravy, preto je vyvážená a pestrá strava jedným z dôležitých faktorov, ako zabrániť dysbióze a následným ťažkostiam.
Dysbióza a jej ďalšie negatívne faktory
- Chronický stres
- Otrava chemikáliami
- Zvýšený príjem alkoholu
- Fajčenie
- Genetika
Probiotiká a dysbióza
Probiotiká sú definované ako živé mikroorganizmy, ktoré pri podaní v adekvátnej dávke môžu mať zdraviu prospešné účinky. Nájdete ich vo forme potravín (napríklad niektoré jogurty), liekov alebo výživových doplnkov. Najčastejšie sa podávajú perorálne – cez ústa, takto sa dostanú až na miesto svojho pôsobenia – do čriev, ktoré môžu dočasne osídliť (poznáme aj prípravky určené na použitie priamo v ústnej dutine alebo na vaginálne použitie). Medzi najbežnejšie používané druhy probiotík patria najmä tzv. baktérie mliečneho kvasenia – druhy rodov Lactobacillus a Bifidobacterium, takisto kvasinky Saccharomyces cerevisiae, niektoré druhy E. coli, Bacillus spp. a iné.
V súčasnosti sa probiotiká používajú predovšetkým na terapiu zažívacích ťažkostí, najmä pri hnačkách rôzneho pôvodu. Pribúdajú však stále nové štúdie potvrdzujúce účinnosť niektorých probiotických kmeňov v zlepšovaní symptómov ochorení, akými sú napríklad: syndróm dráždivého čreva, nešpecifické zápalové ochorenia čreva (Crohnova choroba, ulcerózna kolitída) prípadne niektoré infekčné ochorenia. Takisto by sa mohli podieľať na znižovaní rizika vzniku atopického ekzému, ako aj iných alergických ochorení. Existujú dokonca aj výskumy naznačujúce prospešné účinky probiotík u zdravých ľudí – mohli by byť napríklad nápomocné pri znižovaní rizika infekcií horných dýchacích ciest. Treba si však uvedomiť, že tieto účinky sú druhovo a kmeňovo špecifické, to znamená že nie každé probiotikum má rovnaký účinok.
Prebiotiká
Prebiotiká sú nestráviteľné zložky potravy, ktoré slúžia ako výživa pre niektoré baktérie v našom tele – predovšetkým pre baktérie mliečneho kvasenia. Ich hlavnou úlohou je teda podpora rastu a aktivity baktérií.
Nájdeme ich v rôznych potravinách, najmä v zelenine, ovocí a obilninách, ale aj v materskom mlieku. Informácie o zdraviu prospešných účinkoch prebiotík zatiaľ nie sú dostatočne preskúmané, niektoré štúdie však naznačujú ich účinok v prevencii a terapii určitých druhov hnačiek, znižovaní rizikových faktorov pre vznik srdcovo-cievnych ochorení, v prevencii vzniku obezity a redukcii niektorých symptómov zápalových ochorení čriev.
Čo si zapamätať na záver?
Výskum sa v posledných rokoch čoraz viac zameriava na štúdium baktérií a celkovo mikroorganizmov v našom tele. Prichádzajú stále nové informácie o dôležitosti tohto nášho spolužitia a aj o rizikách, ktoré prichádzajú s jeho narušením. Mali by sme sa teda naučiť rozlišovať prospešné baktérie od tých zlých a starať sa o ne tak, ako sa ony starajú o nás už od nepamäti. Dobrou radou na záver je aj to, že probiotiká, sú aktívnym nástrojom v boji proti nechcenej dysbióze.
“Žijeme v intímnom prepojení s baktériami a nedokážeme bez nich prežiť.”
– Bonnie Bassler, svetová odborníčka na baktérie
Symprove – Probiotiká, s ktorými dysbióza už nebude prekážkou.
